Boh

In lakech – mayský pozdrav a znamená „Ja som ďalšie ty „.

Niet lepšieho vyjadrenia jednoty všetkého vedomia. Tento pozdrav nemusí  byť  adresovaný  iba vašim blízkym, ale celej planéte, všetkému živému na nej, iným planétam, hviezdam, galaxiám a celému vesmíru.

Univerzálny zdroj vedomia sa posunul do stavu jednoty vedomia  a pre tých, ktorí chcú žiť v jednote s kozmickým plánom ani neexistuje iná alternatíva. Prestanú sa príliš zaoberať presadzovaním svojho vlastného ega alebo záujmov ľudského druhu, lebo si uvedomia, že sme súčasťou niečoho omnoho väčšieho.

Citujem Stevena Howkinga z publikácie Stručná história času  : „ Pokiaľ objavíme Teóriu všetkého ... bude to konečný triumf ľudského mozgu – potom v skutočnosti spoznáme Božie myšlienky.“

Teória všetkého je hypotetická teória v teoretickej fyzike, ktorá by mala zjednotiť všetky známe fyzikálne zákony, vrátane gravitačných a kvantových síl, do jedného konzistentného rámca. Cieľom je opísať správanie celého vesmíru od najmenších častíc až po najväčšie galaxie pomocou jednotného súboru princípov. Medzi hlavné nádeje pre jej dosiahnutie patria teória kvantovej gravitácie a M-teória. 

• Cieľ: Zjednotiť všetky základné interakcie vo vesmíre, najmä všeobecnú teóriu relativity (gravitácia) a kvantovú mechaniku (mikrosvet).

• Význam: Ak by bola objavená, poskytla by jednotné vysvetlenie, ako sa chová celý vesmír, od atómov po hmloviny.

• Hlavné smery: Kvantová gravitácia a M-teória (superstruny a p-brány) sú považované za sľubné cesty k Teórii všetkého.

• História: Albert Einstein sa neúspešne pokúšal vytvoriť jednotnú teóriu poľa kombináciou gravitácie a elektromagnetizmu. StephenHawking na teórii pracoval celé desaťročia.

• Filmové spracovanie: Je to názov aj filmu z roku 2014, ktorý je životopisným filmom o Stephenovi Hawkingovi a jeho vzťahu s prvou manželkou Jane Hawkingovou. 

  
  

To, ako ľudia vnímajú Boha do značnej miery závisí o ich vlastného stavu vedomia, čo definíciu Boha do značnej miery sťažuje.

Na počiatku pravdepodobne ľudia k Bohu žiadny vyhranený vzťah  nemali, pretože sa vnímali ako jeho súčasť, ani starý Egypt Boha ako takého nepoznal, skôr to boli božstvá, ktoré uctievali a ktoré mali obmedzenejšie úlohy. Boli produktom prežívanej reality cez určitý filter zmyslov. V existenciu personalizovaného Boha začali ľudia veriť až v židovskej spoločnosti. Tento pohľad na charakter Boh sa samozrejme postupom času zmenil, pretože sa rozvetvil do nových náboženstiev. V modernej spoločnosti však došlo k výraznému odklonu od viery v takúto predstavu Boha.  V novom stave vedomia začal prevládať ateizmus , zároveň v nadväznosti na to eklektická spiritualita a napokon prišlo k návratu k jednote s božstvom.

Ak sa zamyslíme nad myšlienkou, či existuje, môže to vyvolať zmätok, pretože bude ťažké zhodnúť sa na tom , akým filtrom by mal byť tento Boh vnímaný.  Ako  Boh – sudca, ktorý vyžaduje poslušnosť Boh - stvoriteľ alebo Boh – láska, , a potom ešte mnoho prechodných, hybridných ponímaní.  Nemožno len tak jednoducho povedať : Boh je toto a toto, nezávisle od stavu nášho vedomia.

Ak sa však vrátime k Teórii všetkého, potom tu objavíme priestor, kde primárnu úlohu hrá vedomie a tak vyvstáva veľmi nástojčivá otázka : aký vzťah je medzi vedomím a tým, čo obvykle nazývame Bohom.

My už predsa vieme, že to, čo nás spája so všetkými prejavmi života mimo ich hmotných prejavov, je vedomie. Je síce neviditeľné, ale hrá zásadnú úlohu v prebiehajúcom procese stvorenia, prejavuje sa na rôznych úrovniach a spája ľudské bytosti s vesmírom bez ohľadu na to, či si to uvedomujeme alebo nie. Či teda vedomie stotožníte s Bohom, alebo nie, závisí na tom, ako ho vnímate.

A ak sa tak stane, môže to fungovať, ak je Boh súčasťou tohto vesmíru a ľudia s ním môžu nadviazať vzťah. Kde inde by sa to mohlo odohrávať, ako v kozmickom holóne, v zlatom vajci vedomia, ktoré je zviazané so všetkým, čo sa deje v celom vesmíre a musí to byť v súlade s komickým časovým plánom.

Môžeme teda už čítať „Božie myšlienky “ ? Rezonujete už s prevládajúcim stavom vedomia ?  Ak áno, dostávame sa k jasnejšej predstave o tom, ako môže tento neviditeľný Boh vyzerať.  Je to obraz, ktorý nie je bežnou ľudskou predstavou, no je postavený na racionálnom modeli vedomia.

A už len konštatovanie, že Boh je rovnako neviditeľný ako vedomie, ale napriek tomu je jeho existencia a prítomnosť hmatateľná a ľudia s ním môžu prežívať jednou mnohými rôznymi spôsobmi  a za mnoho rôznych okolností.  A harmonizácia nášho stavu vedomia so zjednoteným vedomím tohto vesmíru je pravdepodobne jednou z najdôležitejších vecí súčasnosti.

Na motívy teórie Callemana spracovala

Gwen